Rusko miluješ. Z tepla obývačky. Vot eto vsjo.

Tak mi povedz, kamarát. Ty, veľký podporovateľ Ruska, internetový vlastenec a geopolitický stratég z obývačky. Čo si pre Rusko vlastne spravil? Myslím naozaj spravil – nie napísal, nie zdieľal, nie okomentoval. Ruská vlajka v profile, meno napísané azbukou, ani tetovačka BRDT ZD BRDTD na predlaktí sa neráta. Lebo ak mám odpovedať za teba, odpoveď poznáme obaja. Hovno! Veľké, okrúhle, smradľavé, úhľadne položené na klávesnici.

Obrázok blogu

Sedíš doma v teple, máš kávu, internet ide, elektrina svieti a svet je v poriadku. Z tohto bezpečia máš potrebu vysvetľovať svetu, že Rusko je obeť, že Ukrajina si za vojnu môže sama a že Západ je zdroj všetkého zla. Papagájuješ dokola „praudy“ o vyvražďovaní ruskojazyčných na Dombase a ani nevieš že Donbas sa píše s „n“. Vieš všetko o masakri v Odese a ani netušíš, kde tá Odesa presne je. Zdieľaš videá s desaťtisíckami zajatých Ukrajincov, ale nevšimneš si na nich logo AI generátora. Máš polovičný orgazmus pri každej informácii o novej ruskej zázračnej zbrani, a nevadí, ak je aj slepému koňovi zjavné, že si z teba a tvojej svorky kromaňoncov niekto robí prdel. Odvážne dávaš smajlíky pod príspevky o deťoch zavraždenými ruskými teroristami a veríš, že tým dávaš najavo že si roduverný Slavjän.

Si hrdina. Digitálny kozák. Partizán, ktorému nikdy nehrozí spätný úder – maximálne ban na Facebooku. A to je pre teba vrchol rizika.

Tak sa pýtam znova, tentoraz pomaly, aby si to pochopil aj ty, absolvent Vysokej školy života. Išiel si pre Rusko bojovať? Nie. Išiel si tam robiť humanitárnu pomoc? Nie. Poslal si Rusom peniaze? Nie. Zbalil si si kufre a presťahoval sa do ruského „raja“, kde vraj vládne poriadok, tradície a lacná vodka? Tiež nie. Nie, nie, nie a ešte raz NIE! Ale zato máš plnú hubu Ruska. Vždy. Všade. Najmä z gauča.

Tak skúsme inú otázku. Čo by si robil, keby Rusi prišli sem? Vítal by si ich chlebom a soľou, ako na tých pekných historických obrázkoch, čo kolujú po internete? Usmieval by si sa, mával vlajkou a vysvetľoval im, že ty si ten dobrý, ten správny, ten proruský? Lebo realita má jednu nepríjemnú vlastnosť – absolútne kašle na tvoje ilúzie.

V realite osloboditeľ nevyzerá ako na plagáte. Skôr ako unavený, špinavý mužík, čo páchne po alkohole a má cudziu uniformu. Zo sna o bratskom slovanskom národe sa preberieš veľmi rýchlo, keď budeš ležať na zemi s polámanými rukami a vyrazenými zubami a ten mužík ti bude mieriť na hlavu automatom. A vypľúvajúc krv sa budeš pozerať ako jeho „súdruh spoluosloboditeľ“ znásilňuje tvoju ženu, dcéru, matku či syna.

A vtedy zistíš, že propaganda nefunguje ako nepriestrelná vesta. Že slová o bratstve nezastavia pažbu a dupľom nie guľku. A že veta „mne by sa nič nestalo“ patrí medzi najnaivnejšie klamstvá, aké si si kedy nahovoril. Možno by si sa vtedy prvýkrát pozrel na svet bez filtra statusov a komentárov. Na realitu, ktorú už nejde odklikať ani zosmiešniť.

Ale jasné, to sa nestane. Nie preto, že by si mal pravdu, ale preto, že ty bojuješ výlučne tam, kde nehrozí bolesť, strata ani zodpovednosť. V diskusiách. V bezpečí. V teple.

A teraz ten kontrast, ktorý sa ti číta najťažšie. Ľudia, ktorí podporujú Ukrajinu, ju nepodporujú len slovami. Nepodporujú ju len vlajočkou v profile a morálnou pózou. Robia niečo, čo je pre teba úplne cudzie – konajú. Posielajú peniaze. Reálne, merateľné, použiteľné.

Zbierka Munícia pre Ukrajinu vyzbierala približne 5,7 milióna eur. Nezlomni sa blížia k miliónu. Teplo pre Ukrajinu viac ako 900 tisíc eur. Drony pre Ukrajinu takmer 500 tisíc eur. To nie sú názory. To nie sú emócie. To nie sú výkriky do tmy. To sú čísla, ktoré sa menia na pomoc, techniku, teplo a šancu prežiť.

A vieš, čo je na tom celé najväčší paradox? Že veľká časť tej pomoci ide aj z peňazí, ktoré ty tak rád zosmiešňuješ. Z trinástych dôchodkov. Z energopomoci. Z dvoch percent z daní. Z peňazí, ktoré niekto mohol pokojne minúť doma, ale rozhodol sa ich poslať tam, kde zachraňujú životy. Bez rečí. Bez póz. Bez potreby sa tváriť ako hrdina.

Tak sa vraciame na začiatok. Čo si pre Rusko spravil ty? Odpoveď je trápne jednoduchá. Hovno. A presne preto je tvoj hlas taký hlučný. Lebo je lacný. A lebo ťa nestál absolútne nič.