„Москва горить, який чудовий дивний сон
Москва горить, якби ще знав Наполеон
Москва палає, щастя більшого нема
О, як люблю тебе я, спалена Москва“
Moskva horí, aký nádherný, čudný sen. Moskva horí, keby o tom ešte tak vedel Napoleon. Moskva blčí, väčšie šťastie ani niet. Ach, ako ťa milujem, spálená Moskva.
Ukrajinská pesnička, ktorá ešte nedávno znela ako krutý sen, sa pomaly mení na realitu. Moskva horí. Nie obrazne, nie v metafore, nie ako básnický obraz. Horí skutočná Moskva, skutočný dym stúpa nad skutočnou rafinériou a skutoční Moskovčania môžu z prvého radu sledovať aspoň malý zlomok atmosféry, ktorú ich štát už piaty rok vyváža na Ukrajinu.
V priebehu pár dní ukrajinské drony opakovane zasiahli moskovskú ropnú rafinériu v Kapotni. Ráno 16. júna horela po zásahu dronov. O dva dni neskôr znova. Ruské úrady hovorili o stovkách dronov, o zostreloch, o padajúcich troskách a o dočasne zastavených letoch na moskovských letiskách. Na videách však bolo vidieť to podstatné: plamene, dym a Moskvu, ktorá už nie je len kulisou vojnových prejavov, ale súčasťou deja.
Treba uznať, Vladimirovi Putinovi sa podaril geniálny strategický ťah. Piaty rok trojdňovej špeciálnej vojenskej operácie preniesol dej na vlastnú polovicu ihriska. Doteraz mohlo domáce publikum sledovať vojnu len cez zostrihané reportáže, veľkohubé vyhlásenia, štúdiových generálov a rozprávky o denacifikácii. Teraz majú priamy prenos. Bez cenzúry, bez komentára Solovjova, bez máp s veľkými šípkami. Stačí otvoriť okno a pozrieť sa na oblohu.
Rusko chcelo Ukrajine ukázať, čo znamená ruský mier. Tak jej celé roky ničilo elektrárne, rafinérie, sklady, prístavy, sídliská, nemocnice, školy a obyčajné domy. Moskva si myslela, že „ruský mier“ je niečo, čo sa deje ďaleko. V Charkive, Chersone, Dnipre, Kyjive, Nikopole, Pokrovsku. Že ruský divák sedí v bezpečí, pije čaj, pozerá televízor a tlieska vlastnej armáde.
Lenže ruský mier má jednu nepríjemnú vlastnosť. Keď ho príliš dlho posielate k susedom, raz sa môže vrátiť domov. Nie ako metafora. Ako dym nad rafinériou. Ako sirény. Ako zatvorené letisko. Ako blikajúce telefóny. Ako nervózne statusy starostu. Ako otázka, prečo veľká jadrová veľmoc nevie ochrániť vlastné hlavné mesto pred ukrajinskými dronmi.
A pritom je to stále len malý zlomok toho, čo Rusko každý deň robí Ukrajine. Moskva zažije pár hodín strachu, trochu dymu, zrušené lety a poškodenú rafinériu. Ukrajinské mestá zažívajú roky rakiet, bômb, dronov, výpadkov elektriny, zničených domov, evakuácií, pohrebov a detí, ktoré vedia podľa zvuku rozoznať, čo práve letí nad ich hlavami.
Rozdiel je v tom, že Ukrajina sa bráni. Rusko útočí. Ukrajina zasahuje infraštruktúru, ktorá živí vojnu. Rusko cielene ničí civilný život. Ukrajinské drony nepriniesli vojnu do Ruska. Vojnu tam priniesol Putin. Ukrajinci ju len poslali späť na adresu odosielateľa.
A tak sa sen z ukrajinskej pesničky stáva realitou. Moskva horí. Napoleon by neveril vlastným očiam.
Aj preto majú zmysel drony pre Ukrajinu. Nie sú symbolom vojny. Sú odpoveďou na vojnu, ktorú prinieslo Rusko. Každý ďalší dron znamená viac očí na oblohe a väčšiu šancu, že sa ruský mier vráti tam, odkiaľ prišiel.
Pomôžte nám poslať ďalšie drony obrancom Ukrajiny.
Ďakujeme
Nezlomní – Jana a Marcel
