Keď začala občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu, Robert Fico ju odbil legendárnou vetou: vraj je to „prd do Stromovky“. Malo to znamenať, že pomoc napadnutej krajine nič nezmení, že je to len gesto pre dobrý pocit, že realita je inde.
Tak si dnes jeho vlastné prirovnanie poďme požičať späť. Lebo vypnutie núdzových dodávok elektriny Ukrajine je – z hľadiska politického efektu a dopadu na Ukrajinu – presne prd do Stromovky. Ukrajinci odkázali, že ich to neohrozí. Energetický systém to podľa nich ustojí, v prípade potreby si vedia pomôcť inými trasami a partnermi. A keď sa niekto uvoľní, okamžite sa nájde niekto, kto si to rád zoberie: Poľsko už odkázalo, že dodávky vie nahradiť. V praxi to znamená jediné: Kyjev nepoložíme, len sa preusporiadajú káble a faktúry.
Lenže tu je ten rozdiel, ktorý sa do videí a tlačoviek nezmestí: prd do Stromovky to nie je pre Slovensko. Pretože ak z tohto „gesta“ vznikne trvalejšia stopka a obchod sa presunie inde, my prídeme o peniaze. Hovorí sa o 200 miliónoch eur ročne. To nie sú drobné, to je suma, pri ktorej by sa inde robili stratégie, nie improvizované svalové exhibície. A ak sa niekto teší, že sme „ukázali tvrdosť“, nech si rovno prizná, komu sme ju ukázali: Ukrajina pokrčila plecami, Poľsko sa usmialo, my sme si odpísali príjem a ešte aj dôveryhodnosť.
Celé je to navyše presne ten typ politiky, ktorú Fico ovláda najlepšie: gesto pre domácu scénu, ktoré sa dá predať ako „obrana národných záujmov“, aj keď v realite národné záujmy skôr reže než chráni. Ukrajina bojuje o prežitie, európski partneri riešia stabilitu regiónu, a Slovensko si vymýšľa trest, ktorý adresáta nebolí, no nám zhorší pozíciu v energetike aj v diplomacii. Všetko to pripomína starý trik: tváriť sa tvrdo, ale tak, aby náklady neniesol ten, komu sa vyhrážame, iba tí doma.
A načasovanie? To je už úplne groteskné. 24. február 2026 je štvrté výročie veľkej invázie – tej „trojdňovej špeciálnej operácie“, ktorá sa zmenila na roky masakru, rozstrieľaných miest a miliónov zničených životov. V takomto čase posielať signál „my vám vypneme aj to, čo si aj tak zariadite inde“ vyzerá ako darček pre Putina. Nie vojensky, nie technicky – propagandisticky. Presne ten typ drobného, lacného signálu, z ktorého sa dá poskladať obraz: „pozrite, Európa sa háda, pomoc slabne, vydržte“. Ak to bol zámer, je to cynické. Ak to zámer nebol, je to ešte horšie: amatérske.
Takže áno, pán premiér: toto je prd do Stromovky. Len nie do tej ukrajinskej. Do našej. Ukrajina pôjde ďalej, elektrinu si vyrieši. Poľsko si vezme príležitosť. A Slovensko zostane s pózou, stratou a hanbou, že v deň, keď si civilizovaný svet pripomína štyri roky ruskej agresie, sme sa rozhodli robiť malé domáce divadlo na účet spoločnej veci.
Ak vám na tom ešte záleží: podporte Ukrajinu. Nie z pocitov, ale z elementárnej sebaobrany Európy. Pomôcť sa dá rôzne: darovaním overeným zbierkam, podporou humanitárnych projektov, tlakom na politikov, aby nehrali Putinove hry, aj obyčajným tým, že neprehliadnete, kto je agresor a kto sa bráni. Ukrajina nepotrebuje naše pózy. Potrebuje, aby sme sa správali ako partneri.
Pomôcť nezlomnej Ukrajine môžete aj podporu niektorej z našich zbierok:
Ďakujeme
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro
