RuZZko si svoje neúspechy nikdy nepriznáva. Namiesto priznania porážky ponúkne nové vysvetlenie, prečo je vlastne všetko presne podľa plánu.
Ukrajinu by vraj dokázalo zrovnať so zemou za tri dni. Len nechce. Ruská armáda údajne postupuje „citlivo“, pretože chráni životy civilného obyvateľstva.
A civilistov — najmä tých ruskojazyčných, ktorých prišla údajne zachraňovať — chráni tak, že im bombarduje domy, nemocnice a celé mestá. Chráni ich tak dôkladne, až ich zabíja.
Naša dezinfoscéna tento naratív ochotne preberá. Je totiž oveľa príjemnejšie fandiť silnému chlapovi, ktorý by mohol všetkých poraziť, ale nechce, pretože je vraj ohľaduplný, než si priznať, že váš favorit je slabší, než ste si vysnívali, a vojnu, ktorú začal, nedokáže vyhrať.
Každý ruský neúspech preto dostane nové meno. Ústup je „gesto dobrej vôle“. Strata územia je „preskupenie síl“. Potopené ruZZké lode sú „úspešne zničené ukrajinské drony“. A státisíce mŕtvych a zranených sú údajne dôkazom, že všetko ide podľa plánu.
Mýtus o neporaziteľnom ruZZku však prežije iba dovtedy, kým sa človek nepozrie do učebnice dejepisu.
Rusko prehralo vojnu s Japonskom. Prehralo poľsko-sovietsku vojnu. V Afganistane utrpelo ponižujúcu porážku a napokon prehralo aj studenú vojnu. Tá sa neskončila iba stiahnutím vojakov alebo stratou územia, ale rozpadom celého Sovietskeho zväzu.
Neuspelo ani v prvej čečenskej vojne. Jeho žoldnierov Američania pri Chášame v Sýrii rozdrvili v priebehu niekoľkých hodín. Ruský vplyv sa zrútil v Náhornom Karabachu, výrazne oslabil v Sýrii a Moskva stráca pozície aj v častiach Afriky, kde mala ešte nedávno vystupovať ako nová veľmoc.
Rusko teda nevyhráva všetky vojny. Rusko iba veľmi dlho odmieta priznať, že ich prehralo.
Rovnaké je to aj vo vojne v Ukrajine. Moskva nedosiahla žiadny zo svojich pôvodných strategických cieľov. Kyjiv neobsadila, ukrajinský štát nezničila, NATO neoslabila a Západ nezastrašila. Namiesto toho získala státisíce mŕtvych a zranených, zničenú ekonomickú budúcnosť a dlhšiu hranicu s NATO, než mala pred inváziou.
RuZZko dnes pripomína zombie impérium. Už dávno stratilo budúcnosť, ale stále má dosť tiel, zbraní a ropy na to, aby ničilo životy ostatných.
Preto ho netreba obdivovať ani sa ho báť ako neporaziteľnej veľmoci. Treba naň tlačiť, kým mu konečne nedôjde, že prehralo.
