Children’s game – Indonézia, Bali, 2013

Do Indonézskej Jakarty som vyrazil s družstvom karatistov na podujatie svetovej série „Golden League K1“. Dostalo sa mi čestnej úlohy okrem fotografovania byť aj manažérom, kultúrnym referentom, pedagogickým dozorom a (neskôr aj) zdravotníkom slovenskej výpravy zloženej z piatich karatistiek.

Na svojich cestách fotím. To je normálne. Tu sa ale všetko vyvíjalo inak. Jeden chlap a päť cudzokrajných fešánd. Zrazu si všetci fotili nás, resp. sa chcel fotiť s nami.  Po pravde – viac s kočkami ako so mnou. Fakt neviem prečo. Dievčatám pozornosť domácich spočiatku imponovala, ale časom toho mali dosť. Vrcholom bolo, keď Janke došla žiadosť o priateľstvo na fb od chalana ktorý mal profilovku na ktorej bol s ňou odfotený.

Súťaž prebiehala bez problémov. Niektoré medailové ambície sa naplnili iné nie. Žiaľ v semifinále domáca zápasníčka kopla Janku tak že jej spôsobila nepríjemné zranenie. Janka nakoniec nejako dobojovala a dokonca získala bronzovú medailu. Ošetrenie v Jakarte nám domáci prudko neodporúčali a tak sme Janku „prepašovali“ na Bali, kam sme mali namierené po súťaži. V nemocnici pre turistov sa jej ujali, ale diagnóza bola vážna – zlomená a vykĺbená čeľusť. Hospitalizácia a chirurgický zákrok. Plánovaná dovolenka sa zmenila na riešenie problémov s miestnymi lekármi, poisťovňou …

Pooperačný stav neumožňoval prevoz na Slovensko bez lekárskeho sprievodu. Ostatné dievčatá odleteli domov, ja som ostal s Jankou čakať na lekára. Čakanie sme si spríjemňovali výletmi po okolí. Ciele som vyberal ja – moja nedobrovoľná zverenkyňa so zadrátovanými čeľusťami nemala veľa možností ako protestovať. Po prílete sa k nám pridala aj pani doktorka. Ako sama konštatovala, s takýmito pacientmi (netuším prečo použila množné číslo, keď zranená bola len Janka) je radosť spolupracovať.

Pri jednom z výletov som spozoroval chalanov hrajúcich sa v rieke. Keď som za nimi vyrazil spomínala doktorka niečo o kontaktnej dermatitíde. Tak som jej pre istotu nechal jeden foťák – nech sa nenakazí. Či mi „backstage“ spravila pani doktorka alebo Janka si už nespomínam. Ale som za ňu vďačný.

Tento príbeh bol pôvodne publikovaný na portáli ePhoto.sk

Leave a Reply