Galina Ivanovna má 70 rokov. Zoznámil ma s ňou Váňa – podplukovník od pohraničníkov. V roku 2014 hneď po anexii Krymu sa pridala k dobrovoľníkom pomáhajúcim Ukrajinskej armáde – hlavne pohraničníkom. Po obsadení Chersonu okupantami 27. februára sa stala členkou odboja. Základňu mali v budove priamo oproti sídlu okupačnej správy. Vyrábali molotovove koktejly, zhromažďovali materiál pre bojovníkov odboja.
Dva krát ju rašisti (skratka pre „rasijskie fašisty“) zajali a mučili. Po oslobodení Chersounu jej udelili Rád Kňažny Oľgy a stala sa čestnou občiankou mesta. Ako čestná občianka má nárok na dvojnásobný dôchodok. Väčšinu z neho však minie na nákup potrieb pre pohraničníkov. Dnes pracuje ako koordinátorka dobrovoľníkov. Jej skupina má 70 ľudí.
„Dobrovoľníci dodávajú armáde zhruba 50% výstroje. Oblečenie, potraviny, lieky, drony. Nebyť ich, už sme porazení. Bojujeme na dvoch frontoch. My tam vpredu s rašistami a dobrovoľníci tu v zázemí“ vysvetľuje Váňa. Galina ukazuje Váňovi nové piecky – buržujky, ktoré nechala pre vojakov vyrobiť. Potom balí do veľkej krabice veci čo získala od ostatných členov svojej skupiny. Keď nakladáme krabicu do Váňovho auta, plného vecí od nás, spýtavo sa na neho pozrie. „To je od nich. Od Slovákov a Čechov. Tiež pomáhajú ako vedia,“ odpovedá Váňa na nevyslovenú otázku. Galina sa otočí na mňa. Objíme ma a vlepí mi na čelo obrovskú materinskú pusu. „Boh sa vám za to odplatí!“ vraví so slzami v očiach.
Vyrážame spolu do mesta. Ukazuje mi budovu, kde ju rašisti väznili. Keď rozpráva o tom ako ju mučili elektrinou a kam jej pripínali elektródy zachveje sa jej hlas a mne sa roztrasú ruky. Potom ale začne hovoriť o svojom dome zničenom ruskými raketami a o kvetinách ktoré v ňom mala. Hlas jej mocnie. Rozpráva ako ho zase raz bude mať plný kvetín. Ako vyženú okupantov z ich domoviny a ako celá Ukrajina zase raz rozkvitne!
Слава Україні!
Героям слава!
