Ironman Barcelona 2018

Ironman v Barcelone je posledným podujatím série v roku a zároveň prvým, na ktorom sa dá kvalifikovať na triatlonistický „Olymp“ – Ironmana na Havaji.

Týmto je daný vysoký záujem o podujatie a zároveň aj kvalitné obsadenie. Pre môjho brata Juraja to bol tretí veľký (3.8 km plávanie, 180 km bicykel a 42 km beh) triatlon v tejto sezóne a šiesty celkovo. Do Barcelony sme vyrazili v piatok ráno. Ryanair neštrajkoval, batožina dorazila  poriadku – vrátane pretekárskeho bicykla.

Ja cestujem naľahko a tak si beriem len „malú“ foto výstroj. Štandardne je to Olympus PEN-F a tri pevné sklá – 12/2, 17/1.8 a 45/1.8 v brašničke Peak Design Sling 5. Tentokrát som však urobil jednu zmenu – PENa som nahradil OM-D E-M1 Mk II. Predsa len – je pravdepodobné, že Juraj sa pred starším bratom bude snažiť a rýchly AF sa môže hodiť 😉.

V sobotu bola na programe registrácia, príprava a otestovanie techniky. Všetko prebiehalo podľa plánu, jediné čo nás trápilo, bola predpoveď počasia. Na nedeľu hlásili búrky, dážď a vietor. Hlavne zrána. Dážď by nevadil – pri plávaní sa človek aj tak musí namočiť. Horšie je to s vetrom na bicykli. No ale čo – podmienky budú pre všetkých rovnaké.

V nedeľu vstávame o piatej hodine. Juraj raňajkuje svoje „dobroty“, ja si dávam vločky s jogurtom v reštaurácii. Nasleduje krátka rozcvička na izbe a presun do priestoru štartu. Všade sa to hemží športovcami a ich pomocníkmi. Dnes štartuje cez 3.500 pretekárov z celého sveta. Prichádzame na pláž. Viac ako dvojmetrové vlny skôr evokujú súťaž v surfovaní. Moderátor vtipne oznamuje, že vzhľadom na teplotu vody a vzduchu sú povolené neoprény – aké prekvapenie …

O 8:10 štartujú profesionáli a 20 minút po nich ostatní. Juraj skáče do vody o 8:30. Prvá vlna a strácam ho z dohľadu. Nevadí. Plán na plávanie je 1:05 a zhruba po 50 minútach sa predieram k cieľu plávania. Vlny nezoslabli a záchranári niektorých športovcov doslova vyťahujú z vody. Či to je v súlade s pravidlami neriešim. Juraj vybieha z vody v čase 1:06:28. Vzhľadom na podmienky skvelé.

Prvé depo zvláda za 4 minúty a vyráža na 180 kilometrov dlhú trať. Cez on-line aplikáciu sledujem prvý medzičas – drží rýchlosť cez 34 km/h. To je výborné. Na obrátke po 90km má čas 2:36:05 a priemerku 34,6. Tempo udrží až do cieľa, bicykel končí s osobákom 5:15:46. Druhé depo – opäť štyri minúty a s dvojitým víťazným V vybieha na maratónsku trať. Beh je jeho najsilnejšia disciplína, tak uvidíme. Aplikácia ukazuje tempo kilometer za 4:20. Dúfam že je niekde chyba, lebo toto nedáva logiku. Na druhom medzičase sa výsledky trochu „ukľudňujú“, ale aj 4:45 je v výrazne rýchlejšie ako plánovaných 5:00. Po 28 km je to 5:03.

Spomaľuje, dochádzajú sily. Len dúfam, že neprepálil začiatok. Z posledných síl dobieha do cieľa a vyčerpaný padá. Je bledý, má zimnicu. Výsledný čas – 10:09:19. Osobný rekord! O dvadsať sekúnd zlepšil svoje maximum zo Švédska. Dávam mu suché oblečenie a pršiplášť. Na hoteli okamžite vaňa s horúcou vodou, cukry, minerály …

Ideme na ľahkú večeru a do depa pre bicykel. Veľa športovcov je ešte na trati. Dnes je limit 15 hodín. Na posledného nečakáme. Vraciame sa na hotel a balíme sa. Ráno sa dozvedáme, že viac ako 1000 účastníkov preteky v náročných podmienkach nedokončilo. Môj brat áno. A získal prednostnú prihlášku na budúci ročník. Už máme termín obaja v kalendári …

Olympus E-M1 Mk II a pevné sklíčka ako vždy nesklamali. Že som mal len jedno telo, nebol tentokrát hendikep. Súťaž trvala dlho a medzi jednotlivými zábermi som mal viac ako dosť času nájsť si vhodné stanovisko, zvoliť ohnisko a vyskúšať vhodnú kompozíciu. Síce som pri kolegoch s f2.8 zoomami pôsobil ako chudobnejší príbuzný, ale aspoň ma večer nič nebolelo. Teda nohy – trochu. Nachodil som za súťažný deň viac ako 20 kilometrov. A je veru rozdiel, či človek so sebou vláči šesť alebo jedno kilo techniky …

Tento článok bol pôvodne publikovaný na portáli ePhoto.sk

Leave a Reply