Vladimírove siroty

Fúkam lopty už dobrú polhodinu. Bolia ma ruky, ale rad detí sa zdá byť nekonečný. Opatrne poškuľujem cez rameno do kufra. Je jasné že všetkým sa neujdú. Odovzdávam poslednú. Predo mnou stojí modrooké svetlovlasé dievčatko. Taká malá bábika. Usmieva sa, ale len tak trochu, nesmelo.

„Ujo máš loptu aj pre mňa?“ pýta sa.

„Ľutujem, ale lopty sa už minuli,“ odpovedám. „Ale pozri mám ešte farbičky. Zober si.“

„Ďakujem, ja už jedny mám,“ vrtí hlavou.

„Tak zober bračekovi, alebo sestričke,“ ponúkam. Modré oči zrazu potemnejú, úsmev z tváre sa vytratí.

„Ja nemám bračeka. Ani maminu ani ocka. Mala som … teraz mám už len babku. Ona vlastne ani nie je moja babka. Ale je ako naozajstná babka. Zobrala si ma, keď naši zomreli. Padla nám na dom bomba …“

Rusko premiestnilo na svoje územie približne 700-tisíc detí z oblastí bojov na Ukrajine. Uviedol to šéf ruského parlamentného výboru pre zahraničné vzťahy Grigorij Karasin. Moskva tvrdí, že jej program presídlenia detí z Ukrajiny na ruské územie má ochrániť siroty a opustené deti v oblasti konfliktu. Ukrajina však tvrdí, že mnoho detí bolo nezákonne deportovaných, a tisíce detí boli násilne odobraté zo svojich domovov.

Mnohé deti zachránil pred podobným osudom Vladimír, ktorý pracoval ako riaditeľ jedného z detských domovov v Chersonskej oblasti. Hneď ako začala okupácia a deportácie detí, uvedomil si, že sa musí svojich zverencov „zbaviť“. Začal preto organizovať medzi zamestnancami a priateľmi „náhradné rodiny“ do ktorých detí umiestňoval. Väčšinu z detí následne evakuovali z okupovaného územia spolu s „rodičmi a pestúnmi“ do oblastí pod kontrolou ukrajinskej armády, kde sú dodnes. A Vladimír sa o ne stará naďalej.

Ak vám osud týchto detí nie je ľahostajný, môžete aj vy prispieť svojou troškou. My sa zase postaráme o dopravu na miesto a potom snáď sprostredkujeme pár detských úsmevov.

SK81 8360 5207 0042 0682 5081

Ďakujem za Vladimírove deti. Ďakujem za Ukrajinu!

Marcel