Keď Robert Fico hovorí o požiadavkách EU znižovať závislosť od ruskej ropy a plynu, vždy má plné ústa varovaní. O kolapse priemyslu, o chudobných ľuďoch, o drahých energiách, o „ohrození Slovenska“. Vtedy je premiér všade – videá, statusy, tlačovky, dramatické gestá. Vtedy hrá rolu ochrancu národných záujmov a tvári sa, že bojuje za každého z nás.
Lenže potom príde realita. Rusi poškodia raketami ruský ropovod Družba na ukrajinskom území, tok ropy na Slovensko sa preruší a stane sa presne to, pred čím nás vraj Brusel „ohrozuje“. Rozdiel je len v tom, že tentoraz to nespôsobili euroúradníci, zelení aktivisti ani sankcie. Spôsobila to Moskva. A práve v tej chvíli, keď by mal premiér kričať najhlasnejšie, keď by mal brániť slovenské záujmy a pomenovať vinníka, nastane zvláštne ticho.
Žiadne videá, žiadne rozhorčenie, žiadne varovania pred dopadmi na ľudí. Len mlčanie. Človek má až pocit, že niekde v tom tichu mu hlavou beží absurdný vnútorný monológ: „Netečie ruská ropa. Na vine sú Ukrajinci. Slabo bránili ruský ropovod pred ruskými raketami.“ Akoby sedel zavretý v blázninci vlastných výhovoriek a hľadal spôsob, ako aj z ruských útokov na ruský ropovod urobiť ukrajinskú vinu.
Keď podľa Fica hrozbu predstavuje Brusel, kričí. Keď ju spôsobí Kremeľ, tvári sa, že sa nič nestalo. Tento vzorec sa opakuje znova a znova. Nie preto, že by mu išlo o ľudí alebo o energiu, ale preto, že mu ide o politický príbeh. O nepriateľa, ktorý sa mu hodí do kampane. A keď realita ten príbeh rozbije, jednoducho mlčí.
Rizikom pre Slovensko nie je Európska únia, Gruzínska légia, Šimečkova mama a nepoužiteľné ruské zbrane darované Ukrajine. Je to závislosť od režimu, ktorý bez váhania bombarduje infraštruktúru – aj keď tým poškodzuje svojich „partnerov“. A zároveň závislosť od politikov, ktorí sa pri tom tvária, že nevidia, nepočujú, nevedia.
Ticho ako voš pod chrastou. Žiadne video, žiadne rozhorčenie, žiadna obrana ekonomiky, žiadne varovania pred dopadmi na ľudí. Zrazu energetická bezpečnosť nie je téma, zrazu sú ceny a dodávky nepodstatné, zrazu akoby problém ani neexistoval. Keď hrozbu predstavuje Západ, kričí. Keď hrozbu predstavuje Rusko, mlčí. A to už dávno nie je náhoda, ale ustálený vzorec správania.
Lebo jeho problém nikdy nebol v tom, že by mu úprimne išlo o lacnú energiu alebo o obyčajných ľudí. Ide mu o politický príbeh. O to, aby mohol ukazovať prstom na Brusel, strašiť voličov a budovať si obraz ochrancu národa. Potrebuje nepriateľa, ktorý sa mu hodí do scenára. A keď mu realita tento scenár naruší, jednoducho sa tvári, že sa nič nestalo.
Preto má zmysel pomáhať tým, ktorí sa bránia. Každý prieskumný dron znamená menej presných ruských útokov, menej zničených cieľov, menej mŕtvych civilistov. Každý dar znamená viac očí na oblohe a viac šancí pre ľudí na Ukrajine prežiť ďalší deň.
Ak nám naozaj záleží na bezpečnosti Slovenska, nestačí sledovať politické divadlo. Treba konať. Pomôž poslať ďalšie drony obrancom Ukrajiny. Lebo oni dnes bránia aj nás.
Ďakujeme!
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro
