Na fronte sa dnes neumiera len v zákopoch. Smrť čaká aj pri cestách, križovatkách a výjazdoch z dedín. Ruské kamikadze drony na optickom vlákne, prezývané „žduny“, dokážu celé hodiny trpezlivo vyčkávať na svoju obeť. Keď vzlietnu, na únik býva spravidla už neskoro.
V zóne smrti
Terénny automobil sa rúti nocou po nerovnej ceste zakrytej sieťkami proti dronom. V kabíne svietia len červené svetlá čeloviek, mlčky si kontrolujeme výstroj. Siete nad cestou končia. Vodič s prezývkou „London“ vypína svetlomety a nasadzuje si nočné videnie. „Zhasnite červené,“ velí. Rútime sa nočnou krajinou, územím nikoho. Podvedome kontrolujem polohu kľučky na dverách. Lebo v prípade útoku ruského dronu je najdôležitejšie čím skôr opustiť a vozidlo. London zrazu zastavuje. „Čakajte,“ zašomre, zoberie brokovnicu, vysielačku a vystupuje.
Sleduje čosi na ceste pred nami. „Lovec, tu London. Niečo vidím vedľa cesty. Viem, že ste už trasu kontrolovali, ale pozrite to ešte raz,“ vraví do vysielačky. „Plus, plus. Posielam vám tam vtáčika,“ odpovedá hlas vzdialený hlas. Ticho v kabíne sa dá krájať. Po chvíli sa nad nami ozve bzučanie dronu. Pevnejšie zovriem kľučku dverí. Podľa zvuku je to prieskumný Mavic. Verím že náš Mavic. „London, tu Lovec. Čisté. Pre istotu poletím až na pozíciu pred vami,“ ozve sa z vysielačky.
London počas nočnej jazdy (zdroj: Jana Čavojská)
London mlčky nastupuje a pokračujeme v jazde. Po pár kilometroch zastavujeme znova. „Vystupovať,“ velí London. Kúsok od cesty sa zjaví červené svetielko. „Rýchlo, rýchlo, berte si veci a pod zem,“ naháňa nás neznámy hlas z tmy. Schodíkmi zostupujeme do úzkej chodby. Zahneme doľava, otvárame dvere. „Zložte sa a cíťte sa ako doma,“ usmieva sa na nás postarší vojak. Sme na pozícii „Nočných lovcov“ 56. brigády.
Pracovisko „lovcov nočných zabijakov“ (zdroj: Marcel Rebro)
Nachádzame sa dva metre pod zemou a pokiaľ nám priamo na hlavu nepadne kĺzavá bomba (KAB) je to tu bezpečné. Nebezpečná je cesta sem a potom návrat späť. Prechádza „šedou zónou“, ktorú fyzicky neovláda ani jedna strana, ale je kontrolovaná dronmi. Našimi aj ruskými. Cez deň si do tejto oblasti, nazývanej aj „zóna smrti“, netrúfne naozaj nikto. Bola by to istá samovražda. V noci je to lepšie, ale určite nie dobré. Obidve strany používajú drony s termokamerami, ktoré dokážu bez problémov pracovať aj v noci. Dokonca sú v noci účinnejšie. Čím je teplotný rozdiel medzi okolím objektom výraznejší, tým lepšie ho tepelná kamera „vidí“. Analogicky je tepelná kamera v zime použiteľná lepšie ako v lete.
Sašove druhé narodeniny
Každá cesta na pozície je riziko. Kalkulované, ale stále riziko. Samozrejme, každý verí, že počas presunu bude mať šťastie a nepriateľský dron ho neobjaví. My sme dnes šťastie mali. Menej ho mal v noci druhý vodič z roty dronistov, Saša. Keď viezol spolubojovníkov z pozície, zaútočil na nich ruský kamikadze FPV dron. Zasiahol jeho auto do oblasti motora, asi meter pred Sašom.
Šťastím v nešťastí bolo, že dron bol vyzbrojený kumulatívnou náložou, určenou proti ťažko pancierovaným cieľom – tankom a obrneným vozidlám. Kumulatívna nálož nevybuchuje do všetkých strán, ale sústredí energiu do veľmi úzkeho smeru. Explózia sa „zloží“ do úzkeho prúdu extrémne rýchleho kovu a plynov, ktorý pancier doslova pretlačí a prepáli v malom bode. Za pancierom potom vznikajú úlomky, tlak a horúce častice, ktorých účinok je v uzavretom priestore smrteľný. Zvonku je na tanku mala dierka a vnútri posádka roztrhaná a uškvarená horúcou tlakovou vlnou.
Kamikadze FPV dron s kumulatívnou náložou (zdroj: Marcel Rebro)
Ak takáto strela zasiahne „mäkký“ cieľ, kumulatívny lúč ním preletí a nespôsobí vážnejšie škody. To sa stalo aj našim kamarátom. Auto síce ostalo nepojazdné, ale posádka vyviazla bez zranení. Ešte v noci sa ich podarilo všetkých bezpečne evakuovať. A šofér Saša?
„Keby trafil o meter ďalej, je po mne. Druhý krát som sa narodil,“ komentoval to s úsmevom. Narodil sa druhy krát doslovne. Včera oslávil narodeniny.
Kamikadze drony na optickom vlákne
Dron, ktorý zaútočil na Míšu bol určite na optickom vlákne. Prečo? Bežný FPV dron ovládaný cez rádio sa dá zistiť špeciálnym skenerom. Jeden taký, Čujku, nosíme so sebou aj my. Keď detekuje signál na niektorej z frekvencií používanej FPV dronmi, spustí sa akustická signalizácia. A na displeji skeneru sa zobrazí obraz, ktorý dron vysiela pilotovi. Áno. Vidíš presne to, čo vidí ruský pilot. Keď na zábere vidíš sám seba je zle. Treba použiť brokovnicu alebo aktivovať REB. REB je zariadenie vysielajúce rušivé signály na dronových frekvenciách. Pilot stratí spojenie s dronom a neovládaný dron havaruje. Ak nemáš brokovnicu ani REB, ostáva len jediné – utekať. Ale často je to posledný beh v živote. „Rozdiel je len v tom, že zomrieš zadýchaný,“ komentoval to raz jeden z našich kamarátov – operátorov FPV dronov.
Čujka zobrazuje presne to, čo vidí operátor dronu (zdroj: Marcel Rebro)
Optodron komunikuje s operátorom inak – cez optické vlákno, tenké ako vlas. Signál sa tak nedá detekovať a ani rušiť. A navyše, na rozdiel od obyčajného dronu, jeho operačný dosah nie je limitovaný dosahom signálu. Normálny dron doletí do vzdialenosti maximálne 15 kilometrov – a aj to len s pomocou zosilňovača (retranslátoru) umiestneného na inom, väčšom, drone. Dolet optodronu je limitovaný len dĺžkou vlákna v cievke umiestnenej pod dronom. A dnes je to bežne aj 50 kilometrov. Len pre predstavu: z centra Bratislavy je to na letisko Schwechat vzdušnou čiarou zhruba 45 kilometrov. Hrozné, že?
FPV dron s podvesenou cievkou s optickým vláknom (zdroj: Marcel Rebro)
Nočná mora menom „Žduna“
Komunikácia cez optický kábel dáva operačnému nasadeniu kamikadze dronov ďalší rozmer. Ak dron pristane a prenáša len obraz, jeho spotreba je minimálna. Takže operátor si vyhliadne vhodné miesto – strechu budovy, výjazd z obce, križovatku. Tak aby mal dobrý výhľad. Pristane s dronom, vyzbrojeným náložou, a trpezlivo čaká. Jeho názov, „žduna“, je z ruského „ždať“ – „čakať“. Vydrží takto na pozícii aj viac ako 24 hodín. Ak operátor spozoruje cieľ, naštartuje dron, vzlietne a zaútočí. Celé je to otázkou sekúnd a obeť spravidla nemá žiadnu šancu reakciu a obranu. Stretnutie so ždunou má fatálne následky. A na čo útočia? Primárne na vojenské vozidlá. Ale keď im dochádza „čas“ (batéria) „nepohrdnú“ operátori nijakým cieľom – civilné vozidlo, babička na bicykli. Ruským operátorom je to jedno. A ešte zabitým civilistom hrdo pochvália na sociálnej sieti.
Keď sme boli s dronistami s 56. brigády naposledy, zaútočil takýto dron na pick-up vezúci vojakov z pozície. Čakal na križovatke za dedinou. Ako trochu spomalili pred odbočovaním, vzlietol. Desať metrov pred nimi. Vodič aj spolujazdec boli na mieste mŕtvy. Chalanov na korbe zachránilo to, že boli za oceľovou prepážkou, ktorá mala chrániť vodiča pri útoku zozadu.
Obrana proti nočným zabijakom – prevencia
Sú dva spôsoby ako sa brániť pred dronmi na optickom vlákne. „Toto je vedecko-technolgická vojna. Vojna elektroniky, dronov. Jedna strana niečo vymyslí, druhá nájde obranu. Potom sa vymýšľa ako obísť tú obranu. A stále dokola. Prišli drony. Maskovali sme sa proti nim sieťami. Drony začali používať termálne kamery. Proti nim sme nasadili REBy. Drony začali počas letu meniť frekvencie. Tak sme nasadili scanery a REBy pracujúce na viacerých frekvenciách. Teraz tu máme drony na optike. A čuduj sa svete – funguje to najjednoduchšie, čo bolo na začiatku. Siete. Obyčajné rybárske siete. Lenže nemôžeme zasieťovať celú krajinu,“ vysvetľuje nám starší z dvojice operátorov, s prezývkou „Volt“.
Cesta so sieťami proti dronom (zdroj: Marcel Rebro)
Druhý efektívny spôsob, ako bojovať so ždunami je prevencia – vyhľadávať ich a ničiť. To je práca chalanov na pozícii, kde práve sme. „Lietame po našich logistických trasách. Kontrolujeme ich preventívne, ale vždy keď ide naše vozidlo preverujeme cestu priamo pred ním. Tak ako sme leteli pred vami a ako vás budeme sprevádzať aj na ceste späť,“ hovorí Volt.
Pýtame sa ho koľko má rokov. „Neviem presne. Končí to na 9. 29 bude asi málo a 59 veľa. Takže 39 alebo 49,“ odpovedá s úsmevom. Ale zato si presne pamätá kedy dobrovoľne narukoval, na ktorých smeroch slúžil.
Pôvodne slúžil ako obsluha 57mm protilietadlového kanónu S-60. „Na začiatku vojny, myslím tej v 2014, sme vedeli pracovať veľmi úspešne. Aj po zahájení plnoformátovej. Proti nízko letiacim aj pozemným mäkkým cieľom. S nástupom dronov sa všetko zmenilo. Pri dostrele 5 kilometrov ani nemáš šancu priblížiť sa k nepriateľovi. A proti Šahídom je S-60, na rozdiel od 4 hlavňového ZPU-4 ťažko použiteľný. Tak sme sa preorientovali na drony,“ vysvetľuje ako sa z neho stal operátor dronu.
„Ak nájdeme ždunu, pošleme tam dron s náložami. Na zhody používame Matrice 4T lebo unesú dve naraz. Mavic len jednu. Prvou sa zameriame a keď je aj trochu mimo, druhá ide na istotu,“ popisuje ich prácu Voltov mladší kolega Svjat.
Bomba z dronu Matrice 4T padá na ruský dron „ždunu“ na zemi (zdroj: Marcel Rebro)
Za jeden jediný mesiac našli a odhalili títo neúnavní lovci nočných zabijakov 52 kusov ruských ždun. To je potenciálne 52 zachránených vozidiel. A ľudských životov? Ťažko povedať. Šofér málokedy ide sám a nikde nejde naprázdno.
Pomôžme lovcom nočných zabijakov
Pri našej ostatnej návšteve sme dronistom z 56. brigády odovzdali 6 prieskumných dronov Mavic 4 PRO a Mavic 3T zakúpených za financie od dobrých ľudí zo Slovenska. Celkovo tých dronov bolo v januárovej zásielke 32.
Janka odovzdáva drony pre 56. brigádu operátorke Rune (zdroj: Marcel Rebro)
Koncom marca vyrážame do Ukrajiny opäť. Máme pripravených 30 dronov – tentokrát všetko stroje s termokamerami – Mavic 3T a Matrice 4T. Pár kusov sa nám do auta určite ešte zmestí. Ak chceš pomôcť (nielen) lovcom nočných zabijakov z 56. brigády a zachrániť životy obrancov Ukrajiny, podpor našu zbierku na drony:
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro
